Praha / 10.12.

Posledný seminár v tomto roku v Čechách bol taký, ako bola moja cesta naň. Magický a chýbala mi tam práve tá pol hodina, o ktorú som prišiel spôsobom, ktorý som opísal v mojom predchádzajúcom poste. Moji noví priatelia boli toho svedkami, a tak posledné "cvičenie", ktoré obvykle trvá práve tú pol hodinu, sme už akosi nestihli. Najskôr som si myslel, že to spôsobilo to veľké množstov veľmi hĺbavých otázok (pozdravujem Ťa Evka) :), ale keď som si to spätne premietol, nie oni boli toho príčinou, lebo otázok býva vždy dosť a dosť. Jednoducho mi moje "druhé ja" vzalo 30 minút času a nedobehli sme ho, nech som sa akokoľvek snažil. :) A práve aj to urobilo z nášho stretnutia skutočne magickú udalosť. Samozrejme, že hovorím za seba, ako to vnímali moji priatelia, to sa už, asi, nedozviem. Alebo možno aj áno. V každom prípade Vám, kamaráti moji, patrí veľká VĎAKA za každý okamih, ktorý som mohol s Vami stráviť. Bolo mi veľkou cťou.