Kľúčom je umožniť...

Dnes sa opäť trocha povenujem základnej technike Matrix Energie, z ktorej vychádzajú všetky ostatné. Teda naším starým, dobrým dvom bodom. V prvej knihe Richarda Bartletta, jej autor spomína, že je potrebné, aby sme na tele klienta vyhľadali nejaký stuhnutý bod, ktorý sa stane tým východzím a podľa ktorého budeme i zisťovať účinky našej práce. Na seminári k tomu svojmu tvrdeniu venoval veľmi expresívny výraz, ktorým američania označujú produkt látkovej výmeny u býka. Tomu hovorím sebakritika. Vravel, že vlastne i preto vyšla jeho druhá kniha, keďže proces práce s ME aj jemu neustále prináša nové poznatky a posúva ho ďalej. To tvrdenie o “stuhnutom” bode je podľa neho zbytočne mätúce. Vôbec nie je potrebné hľadať “špeciálne” miesto, cez ktoré budeme viesť naše vedomie. Dôležité je len, aby sme MY cítili, že TOTO je to správne miesto, ktoré má spôsobiť u klienta zrútenie vlny reality. Body, ktorých sa dotýkame a vo svojom vedomí spolu spájame, nemajú sami o sebe absolútne žiaden význam, kým im ho my nepripíšeme. Preto nejde o to, aby bol TEN bod niečím špecifický. Musíme si len uvedomiť, že v tej chvíli predstavuje skutočnosť, cez ktorú sa začne prelínať skutočnosť inej reality a vznikne niečo nové a krásne. Niečo, čo očakávame, ale oveľa viac čo očakávané nie je. V knihe sú uvádzané niektoré príklady, kedy bol riešený určitý problém a pri tom sa zmenilo niečo úplne iné. Zo svojej krátkej praxe to môžem len potvrdiť. Už sa mi stalo, že pri práci na psychickom bloku, klientovi odrazu zmizli jeho hemoroidy, ktoré vôbec pri našom stretnutí nespomínal. Spomenul si na ne, až keď o ne prišiel. Až pri ďalšom sedení sa odrazu vyriešil i ten problém, s ktorým za mnou pôvodne prišiel. Neviem, či to je tým, že som pri našom stretnutí venoval svoju pozornosť bodom, ktoré prislúchali práve jeho fyzickým ťažkostiam, alebo sa v tej “inej” realite najskôr pole jednoducho rozhodlo zrútiť vlnu jeho fyzického tela a prestavať ju tak, ako mala pôvodne byť. Fakt, neviem. Na rozdiel od dr. Bartletta, čím viac s kvantovým poľom pracujem, tým mu menej rozumiem. Ak sa ale bližšie zamyslím nad tým, k čomu sme boli na seminári nabádaní, teda nesnažiť sa čokoľvek kontrolovať, tak mi to zmysel dáva. Ale je to i tak celé nad moje chápanie. Pri mojej práci s ME sa čím ďalej, tým viac stávam skôr “svedkom” udalostí, ako ich tvorcom. A čím väčší odstup, tým masívnejšie výsledky. Ono to má svoj veľký význam v tom, ako to v nás pekne pestuje pokoru. A tak to má byť. Nie z našej vôle, ale z JEHO. Chcel som Vám dnes i poradiť, ako môžte pomôcť svojim blízkym bez toho, aby ste im prezrádzali, že sa vôbec o niečo také usilujete, ale ako vidíte, rozsah postu už dávno naplnil svoj limit, tak to nechám opäť na budúce. Prichádzajú sviatky, ktoré sa zvyknú označovať za nový začiatok, tak nech ho máte príjemný. Ak Váš životný príbeh nie je veselý, možno je čas ho práve teraz ukončiť a začať si písať NOVÝ. Urobte to trebárs práve tento víkend. Postavte sa pred svoje vchodové dvere, chyťte do rúk ich kľučku, svoj doterajší život hoďte za seba, otvorte dvere a vykročte v ústrety novej realite, ktorá na Vás tam vonku čaká. Ona na nás vlastne čaká za každým rohom. Len ju musíme prijať a nebrániť sa jej. Do videnia, priatelia.