JE KVANTOVANIE OTÁZKOU VIERY V TENTO PROCES?

V prvom rade považujem už slovné spojenie „musíš tomu veriť“ za nevhodné. Z môjho pohľadu ide o vyjadrenie podmienečnosti, že Vesmír funguje len vtedy, keď veríme, že funguje. A ono to nie je tak. Zákony sú zákonmi bez ohľadu na to, či im veríme, alebo nie a následok našich činov tak musíme znášať vždy. Vyhovárať sa na nedostatok „viery“ je dosť lacné a v podstate to sťažuje väčšine ľudí ich prístup ku „kvantovaniu“.

Mať dostatok, či nedostatok viery je veľmi „všeobjímajúci“ pojem, ktorým sa zvyknú oháňať tí, ktorí nepoznajú zákony vedomého tvorenia reality. Takže NIE, nahratie nášho zámeru do kvantového poľa a jeho naplnenie nie je podmienené vierou v tento proces. Po otvorení svojho kvantového poľa a zadaní zámeru tou, či onou „technikou“, úplne stačí, ak nebudeme celému procesu „zavadzať“, teda zmenám umožníme ich existenciu. A to sa dá dosiahnuť riadeným, rozšíreným stavom našej POZORNOSTI. Ak sa nám teda niekedy pri „kvantovke“ nedarí, netreba sa vyhovárať na nedostatok viery, ale príčinu treba hľadať niekde inde, lebo celý tento proces, ako už vieme, má niekoľko fáz, ktoré majú svoje pravidlá a zákonitosti.

Ak teda v sebe necítite akési nezlomné presvedčenie v to, či sa Vám Vaše zámery naplnia, nevadí, jednoducho dajte "TOMU" i sebe šancu a pozorujte, čo sa začne diať. A ak Vás teraz napadol ten príbeh o viere, ktorú jeden veľmi vedomý človek kedysi dávno prirovnal k horčičnému zrnku, tak tá mala jeho kamarátom poukázať na uvedomenie si svojich schopností človeka ako tvorcu deja a nie na to, že by viera samotná mohla za to, ako naše životy vyzerajú. Rovnako netreba zabúdať, že i veľa zla už bolo na svete spáchaného v mene viery v niečo, či niekoho a ONA je opäť i v tom nevinne. To všetko má na svedomí ČLOVEK, ktorý svoje skutky často vierou ospravedlňuje.

Skúsme teda prestať veriť a začať konať.Konajme dobro sebe a ak nám bude umožnené i iným. Nad to niet zákona.

Ďakujem.

Kristián Tino Beňo