AKO SOM SA (NE)STAL CELEBRITOU

Ako som sa (ne)stal celebritou...smile emoticon Príbeh na pobavenie Vaše a poučenie moje. Ide o cca. 25 minút udalostí, ktoré som skrátil na čo najmenšiu mieru, aby som Vás priveľmi nezdržal. Pred dvoma týždňami mi zatelefonoval príjemný ženský hlas, ktorý sa predstavil ako redaktorka jedného týždenníka pre ženy a požiadal ma o rozhovor. Fúha, pomyslel som si, kvantová transformácia sa dostáva pomaly aj do mainstreamu. V dohovorený dátum som sa dostavil na miesto stretnutia, kde ma čakala jedna mladá žena a s ňou i jeden už menej mladý muž. smile emoticon Podali sme si ruky, vymenili vizitky a posadili sa. Slečna redaktorka sa ma hneď na úvod spýtala, či si môžem na fotografovanie prezliecť to tričko, v ktorom som prišiel a dokonca vytiahla z veľkej koženej tašky i alternatívu v podobe čiernej košele s veľkými limcami a ešte väčším čínskym drakom vyšitým na nej cez celú hruď. Po prvýkrát som zbystril pozornosť. smile emoticon Na moju otázku, čo je zlé na mojom tričku sa pani redaktorka usmiala a utrúsila, že „vizuál“ mám nechať na nich. Začal som šípiť zábavu. smile emoticonOdmietol som sa prezliecť, čo spôsobilo, že pani redaktorka obrátila oči stĺpkom a mávla rukou na svojho kolegu, ktorý vytiahol zo svojej brašny obrovský, ale že skutočne obrovský fotoaparát a začal okolo nás krúžiť a cvakať spúšťou. Pani redaktorka si vybrala zase poznámkový blok a týmito slovami sa na mňa obrátila: „Tak pán Beňo, môžete nám povedať, aké známe osobnosti už boli na Vašich seansách?? Skoro som spadol zo stoličky. „Viete“, snažil som sa situáciu ešte zachrániť, „ja neorganizujem žiadne seansy a myslel som, že sa chcete porozprávať práve o mojej práci a upozorniť ľudí na možnosti, ktoré sú spojené s ich vedomím využívaním pozornosti a neprichádza do úvahy, aby som s Vami zdielal mená mojich klientov a využíval ich pre osobnú propagáciu a ...“. „To nechajte na nás pán Beňo", nenechala ma dopovedať, "my už vieme, čo a ako treba napísať, aby to ľudí zaujalo a nebojte sa, napíšeme tam aj o tom vašom kvantovom poli“. Po týchto slovách som na okamih „stratil vedomie“, ale hneď po jeho návrate som sa rozhodol, že budem teda spolupracovať. smile emoticon „Moje služby už využili mnohé slávne osobnosti, medzi inými Hawkeye Pierce, Frank Burns, alebo Maxwell Klinger“. „To sú Američania?“, spýtala sa pani redaktorka, ktorá sa asi narodila práve niekedy v období, keď televízia NOVA premiérovala seriál M.A.S.H. a nemala tak možnosť tieto mená poznať. Na rozdiel od pána fotografa, ktorý sa už vrátil k nášmu stolu. Po vypočutí si tých mien sa jeho oči rozjasnili a kútiky úst začali čudne pošklbávať. „Áno“, odpovedal som. „Ale my by sme potrebovali, aby ste nám povedali niekoho zo Slovenska, alebo Čiech“, kontrovala nespokojne. „Aha, tak trebárs Bohumil Stejskal, Karel Pávek, doktor Štrosmajer“, pozorne som sledoval, kedy sa pani redaktorka „chytí“. Zjavne nevidela ani Dědictví, Vesničku a ani Nemocnicu na okraji mesta, keďže sklamanie v jej očiach ešte viac narastalo. To sa nedalo ale povedať o jej kolegovi, ktorý to už nevydržal a s potláčaným smiechom sa naklonil k uchu pani redaktorky a celé mi to pokazil.....smile emoticon Vlastne som bol tomu i rád, lebo som sa na jednej strane dobre bavil, ale zároveň ma i škrelo, ako sa to celé zvrtlo. Keď pani redaktorke „dopli“ slová, ktoré jej zašepkal do ucha jej starší kolega, pozrela sa na mňa pohľadom, ktorým sa dá zapáliť aj azbest a vraviac „mohli ste mať zadarmo to, za čo si iní musia platiť a ručím Vám, že o Vašom prístupe budem informovať aj ostatných kolegov“, vstala a bez podania ruky odišla. Priznám sa, že ma to teraz už i mrzí, ale nie z dôvodov, ktoré načrtla pani redaktorka, ktorá si v konečnom dôsledku skutočne len robila svoju prácu, ako má a vie, ale jednoducho preto, lebo som sám sebe ukázal, že stále je vo mne kus pošetilosti. Ale kto je dnes bez viny, pravda? Takže takto dopadla akcia, ktorú som považoval za dobrú príležitosť pre propagáciu kvantových transformačných možností i pre ľudí, ktorí nemajú často možnosť sa k nim inak dostať, ako cez bulvár. A možno sa to celé stalo preto, aby práve neprišlo k tomu, že by sa „vedomie“ a „bulvár“ takto spojili. Skutočne neviem, ale v každom prípade, všetko je tak, ako má byť a ja budem naďalej kráčať svojou cestou v obyčajnom tričku, všetkým krásam života v ústrety. V tom mi Hawkeye pomáhaj...smile emoticon   Originál článku si môžete pozrieť na oficiálnej Fan page Matrix energie Slovensko. {fcomment id=131}