Význam "základnej melódie" nášho vedomia

Ak sa zaoberáte akoukoľvek formou vedomej tvorby reality, toto sa Vás asi týka tiež.

V momente, kedy sme uznali platnosť predpokladu, že pozorovanie reality a naše ROZHODNUTIA (myšlienky/pocity/emócie) sú silou formujúcou jej kvalitu, je isto príhodné sa zamyslieť nad tým, ako vytvoriť také podmienky v našom vnímaní, aby sme sa nemuseli obávať dôsledkov každej nasledujúcej myšlienky. V podstate toto je aj Achillovou pätou väčšiny teórií, ktoré sa zaoberajú témou vedomej tvorby reality, keďže poznanie bodu A. teda, že každá naša myšlienka má svoj energetický potenciál, automaticky našu pozornosť privádza k bodu B., v ktorom sa zrejmým stáva fakt, že človek by mal byť veľmi opatrný pri narábaní so svojou mysľou. Tento záver je isto platný, ale zároveň so sebou prináša množstvo energetických súvislostí, kedy sa poznanie stáva bremenom a tomu, kto ho nosí, ohýba jeho chrbát viac, ako keď si ho nebol vedomý.

Áno, je to podobné tým ilustračným obrázkom na cigaretách, ktoré v človeku, ktorý si z nich vyťahuje svoju dávku slastného pocitu, zároveň do jeho podvedomia vkladá informáciu o nevyhnutnosti jeho skorej a veľmi boľavej smrti. Pričom sa tým, samozrejme, zvyšuje efektivita škodlivého potenciálu fajčenia, o ktorom, ak by človek nevedel, jeho telo by síce bolo naďalej kontaminované chemickými látkami z cigariet, ale zároveň by sa vyhol opakovanému programovaniu svojho podvedomia, ktorého somatický účinok ROZHODNE netreba brať na ľahkú váhu. Dnes je už klinicky overené a potvrdené, že naša psyché nás dokáže uzdraviť, prípadne v zdraví udržiavať, no rovnako tak našu fyzickú schránku poškodiť, či dokonca spôsobiť úplný kolaps organizmu.

Trocha som pri svojich úvahách odbočil, aby som zdôraznil, ako môže byť „urputnosť“ udržiavať kontrolu nad svojimi myšlienkami dvojsečná. Človek, ktorý nemá v tomto smere k dispozícii komplexné poznanie, môže do svojho vnímania vniesť kŕč, lebo ako je známe, nechcieť myslieť na modrého slona, je zárukou toho, že obraz modrého slona bude v našom podvedomí naberať na svojich rozmeroch. Čo sa s tým dá urobiť?

Naprieč rôznymi kultúrami a mytológiami mali ľudia zaužívané rôzne rituály, ktorými zamestnávali svoju myseľ tak, aby im slúžila ona a nie naopak. A tak vznikli mantry, modlitby, či iné „základné melódie“ mysle, ktoré mali za úlohu utlmiť tú obvykle sa v mysli nachádzajúcu vreštiacu opicu a naopak nastaviť v nej minimálne neutrálne energeticko-informačné prostredie.

Je samozrejmé, že som toto poznanie zahrnul do svojich oboch kurzov, v ktorom zohľadňujeme, že rovnako tak vedomé, ako aj podvedomé myšlienky majú svoju reálnu moc a formujú kvalitu našej reality. Pričom práve v kurze KÓD DOKONALOSTI posúvame toto uvedomenie do oveľa, oveľa širších súvislostí, keďže tou spomínanou „základnou melódiou“ našej mysle, nemusia byť ani žiadne „naše myšlienky“. A to preto, lebo ešte predtým, ako sme sa stali bytosťami so schopnosťou vykonávať vlastné vedomé rozhodnutia, bolo a neustále je naše vedomie súčasťou mocnejších energetických súvislostí, ktoré siahajú až za úroveň našej mysle a obvyklého spôsobu jej používania.

Prirodzene, že k tomu, aby sme v sebe opätovne rozkódovali tú časť svojho algoritmu, ktorá obsahuje potenciál absolútna, nie je treba nikam chodiť, ani nič zložité vykonať. Úplne stačí, ak si opätovne uvedomíme potenciál sily, ktorá je našou podstatou, ponoríme sa do rezonancie jej „dokonalej melódie“ a umožníme jej, aby v nás znela bez prestávky. Potom utíchne naša potreba „urputne“ kontrolovať svoju myseľ, keďže tá bude znieť tónmi kódu absolútna, ktorý ako jediný v nás dokáže nastaviť dokonalú harmóniu a tak myseľ, telo, ba dokonca i celú našu realitu opätovne uzdraviť.

Ďakujem za Vašu pozornosť.

Kristián Tino Beňo