Používame súbory cookie k analýze návštevnosti a aby sme mohli naše webové stránky lepšie prispôsobiť Vašim potrebám. Pre ďalšie pokračovanie na stránke prosím potvrďte využívanie Cookies súvisiace s Ochranou osobných údajov.
20. Jan 2020
close

Stačí len nezavadzať

Toto je, podľa mňa, dôležitý článok, ktorým idem ozrejmiť VEĽMI významný, ale na prvé čítanie, možno, zložitý aspekt. Nuž, Vy mi dáte isto vedieť, či sa mi to podarilo. J Vopred ďakujem, priatelia.

Možno sa ešte pamätáte na moju dávnejšiu výzvu, aby sme každý na svoju nástenku napísali slová, „všetko je v absolútnom poriadku“. Aj ste si vtedy asi niektorí povedali, že to je také nasladlo-prvoplánové heslo, ktorým sa snažím získať pozornosť čitateľov. Nech ste si pomysleli čokoľvek, s tým ja nič nenarobím, v každom prípade mi aj vtedy išlo o to, aby som svojim textom niečo praktické priniesol a nepísal len akési teoretické úvahy a frázy. Nuž a práve o to ide aj dnes. Prezumcia toho, že „všetko je v absolútnom poriadku“ je totiž, podľa mňa, absolútnou a prináša so sebou obrovské možnosti k zmene životných podmienok u každého z nás. Ono, uvedomenie si toho, že je všetko v absolútnom poriadku je len pomenovaním skutkového stavu okolností, v ktorých sa Vesmír nachádza. A akákoľvek anomália, ktorá sa možno niekde, či niekomu deje, je len drobnou informáciou, ktorá ma pomôcť stav absolútneho poriadku opäť nastoliť, ak si to momentálna situácia vyžaduje.

Ešte raz. Ak dokážeme pripustiť, že existuje akýsi absolútny poriadok, optika, ktorou sa pozeráme na udalosti vo svojich životoch, dostane úplne nové sklíčka a následne všetko „nekomfortné“ (choroba, nedostatok, vzťahová disfunkcia, atď.) začneme konečne chápať tak, ako tomu v skutočnosti je. Teda, že sme daným „nekomfortom“ boli vyzvaný k zmene niečoho, čo nám náš poriadok narušuje a čo následne umožní, aby sa opäť stal súčasťou nášho života. Akcia, reakcia.

Kvantovanie reality je preto plné akcií - reakcií a nie je to len akési abrakadabra táranie a následné „vykašľanie sa na to“, lebo Vesmír už vie, ako to zariadiť. To sú také ezoterické básničky, prípadne náboženské litánie, ktoré vytrhávajú z kontextu rolu človeka a jeho vzťahu so silou Zdroja. My sa síce môžeme a vlastne aj musíme „spoľahnúť“ na to, že sa TO (náš zámer) akýmsi spôsobom zariadi, ale potrebujeme v danom smere byť aktívnym prvkom, ktorý zmeny umožní. Preto, ak na začiatku zvolíme predpoklad, že je všetko v absolútnom poriadku, čokoľvek, čo za poriadok nepovažujeme, budeme akceptovať ako sled udalostí, ktorými sme k opätovnému poriadku (niekým, niečím) vedení. Ak sa mi teda zajtra ráno zlomí v zámke kľúč, pochopím, že to nie je dôkaz toho, že moje „kvantovanie“ šťastného dňa nefunguje, ale naopak prijmem danú udalosť ako nevyhnutnosť, ktorou sa šťastný deň práve začína formovať. Ako a prečo sa to celé deje práve takto, je márne sa zaujímať, lebo ide o „majsterplán“ Zdroja. Mizne odpor a zostáva „flow - prúdenie“, ktorým sme unesení k naplneniu zámeru šťastného dňa. Teda, po zadaní zámeru, nie je cestou sa na to už „vykašľať“, nechať to ísť, či podobne, ale naopak byť v plnom uvedomení, ktorým sa úplne zbavím ťarchy toho, že by som čokoľvek vo svojej realite naďalej umocňoval tým, že by som sa na to pozeral, ako na problém. Nuž a potom celé vedomé tvorenie reality naberie kontúry, o ktorých sa mnohým ani nesnívalo.

Toto nie je hra slov, ani žiadna teoretická esej. Čokoľvek, čo pozorujeme, je v absolútnom poriadku a ak čokoľvek za poriadok nepovažujeme, je to len výzva k našej akcii a umožneniu, aby poriadok opäť zavládol. A ak dnes opäť napíšete na svoju nástenku, že „VŠETKO JE V ABSOLÚTNOM PORIADKU“, budete môcť týmto článkom vašim priateľom vysvetliť, ako to vlastne myslíte. J

Ďakujem Vám za Vašu pozornosť, priatelia.

 

Kristián Tino Beňo

www.instagram.com/matrixenergie