Kvantovanie s malými deťmi?

Nuž, pozrime sa na to bližšie. Samozrejme, že ide o to, čo pod daným slovom rozumieme, preto si o tom povieme trocha viac, aby sme našou snahou nenarobili skôr škodu, ako osoh. V prvom rade si dovolím poukázať na fakt, že slovo „kvantovanie“ znamená vytvorenie programovacích podmienok na prácu s informačnou podstatou subjektu (človek, zviera, predmet), pričom plynule nasleduje programovanie samotné. To má mnoho rovín, ale ja v kontexte tohto článku spomeniem tú, ktorá sa dotýka práve detí.

V podstate na každom jednom mojom seminári sa jeho účastníci zaujímajú o to, či plánujem ponúknuť „kvantovacie“ kurzy aj pre deti. Nuž, nie, že ich neplánujem, ale vždy vysvetľujem, že v tomto smere my „dospeláci“ nemáme deti čo učiť, lebo oni veľmi dobre vedia, ako na to a nám stačí im to len nepokaziť svojimi metódami výchovy. Prostriedky, ktoré umožňujú vytvoriť „kvantovacie“ podmienky a následné technické rituály práce so zámerom používané nami dospelými, sú totiž cestou, ktorou sa rozpomíname na niečo, čo sme kedysi dávno (v čase detstva) všetci prirodzene ovládali. Zdieľať ich s deťmi je ako snažiť sa učiť vtáka lietať a v konečnom dôsledku to môže u nich vyvolať zmätok v duši.

Prosím, nechajte detičky prežiť v radosti ich prvé rôčky života a v smere „kvantovania“ (znovu)objavujte dané možnosti Vy, ich rodičia. Nesnažte sa otvárať ich informačné pole, lebo oni ho majú dokorán a dobíjaním sa do otvorených dverí, môžete poškodiť dvere samotné, prípadne aj ich rám. Ak si to už ale okolnosti vyžadujú (napr. ich náhla choroba), v smere toho, ako deťom prirodzenou formou pripomenúť ich SILU, som napísal v minulosti viacero článkov a vždy išlo o akúsi hru, cez ktorú sme viedli deti k reaktivácii obranyschnopnosti ich organizmu (napr. článok o rozprávkovom dýchaní)

Rovnako tak si na základných seminároch vždy ozrejmujeme, že ak je situácia s našimi deťmi hraničná, tak „kvantovať“ ich má vždy LEN MAMIČKA, výnimočne tatino, ak ide o rodiny, kde mama nie je už jej súčasťou, alebo nemá so svojim dieťatkom vytvorený láskyplný vzťah. Vzájomná citová previazanosť mamičky (otecka) a dieťatka totiž zaručuje, že sa minimalizuje priestor na "chyby", ktoré by akékoľvek "kvantovacie" rituály mohli do dieťatka zadať informačnú nečistotu, ak by tie rituály vykonával niekto cudzí, pričom tým mám na mysli aj staré mamy, či iných rodinných príslúšníkov. A zároveň je do procesu transformácie zakompovaný ten, kto je často príčinou daných problémov, teda rodič.

V žiadnom prípade preto neodporúčam, aby ktokoľvek nechal svoje dieťa vystaviť „kvantovaniu“ niekoho úplne cudzieho, nech by to bol akokoľvek skúsený „kvanter“, alebo hoci aj „svätec stojaci za dedinou“. Dušička (informačný/kvantový kód) dieťatka je tak krehká substancia, že prvé roky by sa jej mala dotýkať hlavne len energia jeho najbližších. Veď iste viete, že deti sú faktickým zrkadlom toho, čo sa deje s ich mamičkou, a že aj napriek tomuto poznaniu, čo všetko na našich deťoch páchame. Preto ešte raz.

Prosím, kým sú deti deťmi, teda do veku 9-10 rokov, veľmi dôrazne odporúčam, aby ste sa ich nesnažili učiť kvantovať Vašim dospeláckym spôsobom, a už vôbec ich NIKDY nedávajte "do rúk" akýmkoľvek iným „kvanterom“. Môžete na nich napáchať veľké množstvo škôd. Jednoducho svojich maličkých len ľúbte, mojkajte, stískajte, maznajte a láskou naplnení sprevádzajte do doby, keď sa sami už budú môcť rozhodnúť, ako ísť ďalej. Uvidíte, že ak im zároveň budete načúvať, mnohé sa od nich sami naučíte a získate vedomosti, ktoré Vám žiaden iný autor/lektor/motivátor nikdy neprezradí, lebo sú veci, ktoré poznajú len naše deti a ich osobní anjeli. J

Ďakujem Vám za to, čo všetko pre tento svet konáte, milí kamaráti.

Kristián Tino Beňo