Ilúzia techniky "dvoch bodov"

Rád by som uviedol na pravú mieru niečo, čo môže komplikovať celý proces práce s vedomou tvorbou reality (kvantovanie) a za čo, svojim spôsobom, nesiem kus viny aj ja. Technika dvoch bodov je totiž základom viacerých „škôl“ kvantovania, od R. Bartletta, či E. Pearla počnúc a mnohými inými, ruky prikladajúcimi, končiac. V začiatkoch mojej práce som rovnako danú „techniku“ považoval za fenomén, ktorý nám umožňuje pracovať s „kvantovým poľom“, nevediac to, k čoho poznaniu som postupne dospel. Preto i jeden z mojich prvých článkov, ešte v roku 2012, bol venovaný tomuto postupu, ale následne som v mnohých ďalších postupne ozrejmil, že celé „tajomstvo“ úspešnej práce s vedomím človeka ani zďaleka netkvie v atribúte „dvoch bodov“, ale v niečom úplne inom.

A práve v daných článkoch a na každom jednom seminári si dovoľujem po ostatné roky ukazovať a vysvetľovať, že „technika dvoch bodov“ je v podstate často až prekážkou, ktorá bráni plnohodnotnej práci s realitou, ak je naša pozornosť zameraná hlavne práve na ňu. Je totiž skutočne len obyčajným „atribútom“, ktorý nám pomáha upriamovať našu pozornosť na subjekt, s ktorým chceme pracovať. Naše ruky sú len pomôckou, ktorou definujeme priestor, ktorý chceme našim vedomým pôsobením upraviť, pričom nám pomáhajú zamerať energetické pole nášho srdca. To je totiž tým fundamentom, ktorý nám všetky tie „zázraky“ umožňuje. O tom som napísal už veľmi veľa v iných mojich článkoch. Áno, ruky v pozícii „dvoch bodov“ dokážu priviesť malú časť ľudí do rozšíreného stavu vedomia, teda programovacieho módu, pretože v momente keď nimi definujeme určitú časť priestoru, začíname ho „sledovať“ z hĺbky nášho energetického poľa srdca, čoho následkom je práve daný stav. Ale ten sa nemusí dostaviť, ak naše vnímanie zostáva v rovine lineárnej predstavy, čo sa, mimochodom, deje veľmi často.

Takže, ešte raz. Celý zmysel „dvoch bodov“ tkvie v podstate v tom, aby nám pomohol preniesť naše vnímanie „mimo seba“, smerom k niečomu/niekomu inému, s ktorým máme v pláne „kvantovať“. Inak sú nám dva body v podstate úplne na nič, lebo technicky sa „kvantovacie“ podmienky dajú pripraviť oveľa jednoduchšie a hlavne hlbšie, čo vedie k plnohodnotnej práci a nie len plytkému a často až bezobsažnému snaženiu. Ako som už napísal, viem, pred 6 rokmi som bol aj ja krátky čas tým, kto v „dvoch bodoch“ videl významný prvok vedomej tvorby reality, ale veľmi skoro som pochopil, že to je celé trocha inak a ďakujem Vám, že ste mali pochopenie pre moju začiatočnícku neskúsenosť a verím, že ako sme to spolu dali do správnych koľají, tak to celé nabralo onakvejšie kontúry. J

A pre istotu som to ešte raz týmto článkom pripomenul, nech „čarujeme“ všetci zľahka a hlavne s výsledkami.

Ešte raz ďakujem za pochopenie i Váš čas. :)

Kristián Tino Beňo

www.instagram.com/matrixenergie