Obvyklé plné neobvyklého

Viete, čo ste spôsobili? Toto, priatelia. Viac ako 2200-krát ste, dosiaľ, na tejto a k nej prislúchajúcej stránke sociálnej siete zdieľali so svetom verejne, nedbajúc na to, čo si ostatní o Vás pomyslia, slová plné Vašej láskavosti a radosti. Štatisticky ste teda oslovili okolo 220.000 ľudí, ktorí na okamih spozorneli a sa Vašimi slovami vo svojom duchu zaoberali. Na niekoľko sekúnd ste desaťtisícom ľudí umožnili precítiť to, čo ste do Vášho odkazu vložili a urobili tak tento svet iným.

"Čarovali“ ste vo veľkom a zodpovedne prehlasujem, že ste spôsobili zmeny nie nepatrné, pretože tak ako ja, i viacerí moji „vnímaví“ kamaráti mi potvrdili, že dopad Vašej rezonancie vyvolal objektívne inú atmosféru v našich krajinách. Ja už tretí deň chodím v ešte hlbšom „sne“ ako obvykle a samotná existencia je o ďalší kúsok intenzívnejším blaženým zážitkom. A to pijem len vodu a jem obvyklé potraviny, aby bolo jasné...:) A ja Vám za to veľmi, veľmi ďakujem, hoci mi je úplne zrejmé, že nie kvôli mne ste to činili. Použili ste jednoducho SILU svojho Vedomia oveľa neobvyklejším smerom, ako je v "systéme" zvykom.

Vo všetkých Vašich stovkách komentároch, ktoré som bol schopný si prečítať, som nezaznamenal ani JEDEN JEDINÝ nenávistný, či zosmiešňujúci. Rozumiete, prosím? Ani JEDEN JEDINÝ užívateľ stránky nevyužil svoju možnosť nás zosmiešniť. Je asi jasné, o čom to svedčí. Áno, s ľudstvom je všetko v poriadku a je isté, že nad Lásku niet zákona. Je nám jasné, že ak chceme iný, lepší svet, môžeme si ho jednoducho taký urobiť, lebo žiaden politik, vodca, kráľ, či diktátor to za nás, bez nás, nikdy nemôže dokázať. My len začíname a uvidíte, že budú očami gúľať, keď to poriadne rozbehneme. Veď na čo sú nám všetky semináre, kurzy, knihy, posvätné texty, keď zostanú len učebniach, chrámoch, či knižniciach a nestanú sa pevnou súčasťou deja zvaného ŽIVOT. Nuž veru, na ničový ništ...:)

Časť 2.

To bolo oficiálne poďakovanie, teraz si dovolím ešte trochu inej obyčajnosti. Prosím, berte na zreteľ, že ďalej nasleduje môj krátky príbeh, ktorým nechcem opäť nikoho z Vás o ničom presviedčať. Tí, ktorým má niečo povedať, povie, tých ostatných prosím o láskavú zhovievavosť s ním. Prečo sa mi stalo práve toto, práve v tomto čase, keď mnohé iné sa deje inokedy, neviem, v každom prípade, celkom určite sa to nestalo náhodou.

Dnes som bol v kníhkupectve kúpiť synovi niečo na čítanie, čo sa obvykle v týchto priestoroch robí. :) Ako som naňho čakal, zašiel som mrknúť do oddelenia „našej“ literatúry, že či aj mne niečo nebrnkne do nosu. Stála tam pri regáli jedna pani, ktorá bola začítaná do nejakej knihy, pričom som si všimol, že okolo nej sa pohybovalo množstvo „bytostí“, ktoré jej tú knihu ťahali z ruky a celkovo akosi „blbli“. Predpokladám, že ona ich nevidela, ale cítila celkom iste, ako som si všimol z motoriky jej tela. Veľmi ma to zaujalo, lebo toto nie je obvyklý jav, ako by sa mohlo na prvé čítanie zdať.

Po približne minúte, či dvoch listovania v knihe, ju napokon odložila, na čo sa tí „prišilci“ okamžite zamerali na mňa. V momente keď si uvedomili, že vnímam ich prítomnosť inak, ako ľudia zvyknú, všetci z nich ku mne vystreli ich ľavú časť toho, čo zvykneme nazývať rukou, ale to slovo je nepresné pre opis toho, čím disponujú oni a akoby sa spojili v jeden útvar, ktorým ma pozdravili. Vystrel som svoju ruku tiež a keď sme vytvorili akési „spojenie“, ktoré môžeme nazvať „podaním si rúk“, všetci z nich sa v okamžiku premenili na akýsi hmlový „bilboard“ na ktorom stálo toto: „Pochopili ste. Vítame Vás. Tak ako Vy, tak aj my“. Nič viac, nič menej.

O malú chvíľu i tento odkaz, ktorý nebol písaným slovom, ale akýmsi obrazovým vzorom, niečím, čo by som prirovnal k hieroglyfom, z ktorých je v danom momente človeku úplne jasné, čo majú zobrazovať, sa „vyparil“ tiež. Zostal len taký fajnový pocit, ktorý mám vždy, pri výraznejšom prelínaní reality „za a pred zrkadlom“, keďže podobné veci sa mi dejú čoraz častejšie. Keď to celé skončilo, pozrel som sa do regálu, v akej knihe daná pani listovala. Bolo to "21 dní komunikácie s anjelmi" od Doreen Virtue.

Bol by to isto parádny príbeh, keby tej pani dané „bytosti“, ktoré sa zväčša, a nie vždy správne, za anjelov považujú, tú knihu nechceli z rúk vziať. Ten fakt to celé kazí a nemá to tak poriadnu (ezo)pointu. Alebo, žeby predsa len áno? To už nechám na Vaše posúdenie.

Ďakujem za Vašu pozornosť a celkovo za všetko, čo činíte. :)

P.S. Keď sa ten odkaz zjavil, aj som ho rýchle odfotil, ale je zrejmé, že môj mobil má stále dimenzionálne obmedzenia. :)

Kristián Tino Beňo