Sila slov

Milujem Ťa. Ospravedlňujem sa. Odpusť mi, prosím. Ďakujem.

Štyri vety, ktorých „príbeh“ asi pozná každý z nás. Ide o účinnú „techniku“, ktorú nám, vraj, zanechali pôvodní obyvatelia Havaja, vďaka ktorej dokážeme vyčistiť rôzne životné „vzorce“ nášho minulého bytia. Na druhej strane sveta, u nás na Slovensku, zase dedo Jozef prezradil Bambuľke, už pred viac ako tromi desaťročiami, v jednej pesničke tiež „techniku“ zázračných slov, keď spolu spievali: „Dve zázračné slová viem, pri sebe ich nosím, to prvé je ďakujem a to druhé prosím.“ On ju ale neučil, aby slová hovorila po večeroch do ticha jej detskej izby a pritom si „klopkala“ na body na tele, ale vždy, keď na to má príležitosť. Takto ich „čarovnosť“ totiž využije naplno a zároveň ňou urobí o kus lepším svet nielen svoj, ale i druhých.

A preto som si tak, sediac doma, zauvažoval, aký by bol náš svet, keby sme MILUJEM ŤA, povedali sami sebe do zrkadla, vždy keď sa doň pozrieme a svojim blízkym vždy, keď ich opätovne stretneme. A to aj hoc 10-krát za deň. Premýšľal som, čo by sa začalo s nami diať, ak by sme vyslovili OSPRAVEDLŇUJEM SA a ODPUSŤ MI, PROSÍM, v každej chvíli, keď pocítime krivdu my sami, alebo, ak pocítime, že sme ublížili, či len slovom sa dotkli iných. A asi si ani neviem dostatočne predstaviť, akých zázrakov by sme boli svedkami, ak by sme sa poďakovali vždy a úplne za všetko. Za to dobré, aj to menej príjemné.

Vlastne, ono ani netreba potom dlho pátrať, úplne stačí, ak „technikou“ havajských domorodcov a deda Jozefa obohatíme svoj denný režim a môžeme to zažiť hoci aj hneď. Potom už, totiž, nebude viac treba nič čistiť, či rozpúšťať, lebo naše dni budú naplnené takou vibráciou našich sŕdc, ktorá nebude škodiť našim telám a ani duši.

A ja teda začnem, ak dovolíte. Milujem Vás, ospravedlňujem sa, ak som komukoľvek niekedy zavdal príčinu sa cítiť zle, prosím, odpustite mi a ďakujem, že všetko je tak, ako práve je. 

Krásny deň, kamaráti.