Život nemá zmysel

Pripustiť niečo také, si vyžaduje veľkú odvahu od každého jedného z nás.

Asi žiaden autor nepozná lepšiu východiskovú pozíciu na napísanie nového románu, ako si vziať ČISTÝ hárok papiera a do ruky pero. Samozrejme, následne ho treba začať písať. Je fakt, že sú jednotlivci, ktorým pre začiatok stačí aj text niekoho iného, ktorý len upravia a následne vydávajú za svoj. Poznáme takých mnohých isto medzi nami, veď niektorí takí dokonca riadia náš štát. :) Nuž a v podstate život každého, kto v úlohe jeho autora pristupuje k nemu podobným spôsobom, vytvorí zo svojho života plagiát.

Preto je tak dôležité, aby sme si uvedomili, ešte predtým, ako začneme „kvantovať“ jednotlivé kapitoly románu svojho života, o čom ten román má vlastne byť. Jeho základná dejová línia je totiž rozhodujúcim predpokladom preto, aby sa vytvoril jeden ucelený príbeh, ktorý prinesie jeho pisateľovi spokojnosť so svojim dielom. A to, či sa dostaví spokojnosť, teda i úspech u jeho čitateľov/ostatných ľudí je už niečo, čím sa nemusí skutočný umelec/vedomý človek vôbec trápiť. Lebo na tom vôbec nezáleží. Buď jeho dielo prijmú, alebo nie, vynútiť to nie je možné.

Tak si to zhrňme. Z čoho vyplýva spokojnosť autora príbehu? Z autenticity a z ucelenej predstavy jeho dejovej línie, ktorá sa zväčša odvíja od povahy a fantázie toho, kto ju vymýšľal. Sangvinik, melancholik, cholerik, flegmatik, nie sú totiž len základnými povahovými črtami človeka, ale aj určovateľom dominantnej rezonancie jeho príbehov. Románových aj životných. Autenticita a spokojnosť s textom/životom je teda prítomná najčastejšie vtedy, keď spisovateľ píše o svojom svete, či už vnútornom, alebo vonkajšom. Preto sa niekomu píše/kvantuje ľahšie, inému o čosi zložitejšie, lebo nie každá kapitola/zámer zapadá do dejovej línie diela/základného životného presvedčenia rovnako zmysluplne.

Veľa slov a ešte viac písmen v nich, ja viem. A ak si teraz hovoríte, čo som tým chcel vlastne povedať, tak sa Vám vôbec nečudujem. Z princípu mojej práce sa snažím nachádzať cesty k tomu, aby sme sa spoločne dostali vždy aj k prípadnému riešeniu nastolených otázok a platí to aj teraz. Jednoducho. Máme plné právo si urobiť so svojho života komédiu, tragédiu, frašku, či thriller. A v závislosti na našich základných, hore spomínaných, povahových črtách sa to aj deje, ale môže to byť úplne iné, ak si uvedomíme, že i ony sa môžu zmeniť.

Ako na to, zdieľam aj vo svojich ostatných textoch, podrobne si tým prechádzame na seminároch, ale jedna rada čnie úplne nad všetkými ostatnými. Prosím, pozrite sa na titulnú fotku Facebookej stránky Matrix Energie a bude Vám to jasné.

Toto spoznanie nás totiž dokáže zbaviť akejkoľvek limitujúcej povahovej črty, či presvedčenia. Potom už len stačí „mať nápad“, aký zmysel chceme nášmu životu priradiť, lebo ten je naozaj len taký, aký mu my dáme.

Ďakujem Vám za Vašu pozornosť, priatelia.

Kristián Tino Beňo