Používame súbory cookie k analýze návštevnosti a aby sme mohli naše webové stránky lepšie prispôsobiť Vašim potrebám. Pre ďalšie pokračovanie na stránke prosím potvrďte využívanie Cookies súvisiace s Ochranou osobných údajov.
12. Mar 2019
close

Ohýbanie lyžíc ako dôkaz kvantovania?

Ohýbanie lyžičiek a kvantovanie skutočne toho majú veľmi málo spoločného. Samozrejme, hovorím z podstaty toho, čo ja za „kvantovanie“ považujem. Predtým, ako sa rozčúlite, prosím, dovoľte mi to vysvetliť. J

Uvedomujem si, že schopnosť ohýbať stolný riad sa stal akýmsi fetišom, ktorým si ľudia zvyknú utvrdzovať svoju schopnosť vedome tvoriť realitu, ale následne sú sklamaní, ak to „ostatné“ v ich životoch sa tak ľahko ako vidlička a nôž už podľa ich predstáv „neohýba“. Je to jednoducho spôsobené tým, že pri týchto fyzických výkonoch „ohýbania“ je prítomný hlavne mentálny aspekt, ktorý sa opiera o fyzické predpoklady jednotlivca. V skratke, neohneme nič, čo by sme neohli aj bez „hecovania“ sa, ktoré niektorí, podľa mňa mylne, nazývajú „kvantovaním“. Ak totiž idem čokoľvek „ohýbať“ za použitia fyzickej sily, už z tohto hľadiska potvrdzujem jeho fyzické atribúty, ktoré sú definované ako lyžička, nôž, či vidlička. Pamätáte sa na film Matrix a lyžičku v rukách Nea? Tam to jasne vysvetlili scenáristi filmu.

Teda, cvičenia, ktoré používame na „ohýbanie“ lyžičiek sú viac menej psychologickým aspektom, ktorým umožňujeme, aby sa NAPLNO realizovala naša fyzická sila. Je to svojim spôsobom pre veľa ľudí výnimočné, no tu nie je prítomné žiadne „čarovanie“, ktoré by bolo nevyhnutné preto, aby sa daný predmet zohol. Jednoducho len „odhadzujeme“ mentálny blok, ktorý máme spojený s kovovými predmetmi, ako elementami, ktoré nie je možné za bežných okolností ohnúť. Ja osobne kvantovanie považujem za niečo, čo je nad rámec obvyklej ľudskej sily a čo so sebou nesie atribúty, ktorými sme schopní vyvolať niečo, čo považujeme za zázrak. Samozrejme, že ak niekomu stačí k uznaniu svojej výnimočnosti jednoduché použitie jeho sily na znehodnotenie príboru, tak je to úplne v poriadku, no na to, aby sa začali diať skutočne VEĽKÉ VECI, to zväčša nestačí.

Preto žiadne ohýbanie lyžičiek sa na mojich seminároch nekoná, lebo, podľa mňa, vyvolá v ľuďoch falošnú predstavu o tom, čo stačí na to, aby sa veci spojené s našou realitou začali diať inak, ako sme zvyčajne zvyknutí. Takéto eskamotérske vystúpenie by síce dokázalo byť na seminári veľmi pôsobívé, ale skutočne, z môjho uhľa pohľadu, k danej téme nie patričné. Pri všetkej skromnosti, som dosť silný chlap a nemám problém pri niektorých kovových zliatinách lyžičky, či vidličky nielen ohnúť, ale s ľahkosťou ich až roztrhnúť. No to by som dokázal aj vtedy, ak by som nepoznal prácu s poľom srdca a mozgu, ktoré sú v mojom vnímaní „kvantovania“ nevyhnutným prvkom preto, aby sme získali schopnosti, ktoré nám ako vedomým tvorcom reality náležia. Mojou víziou je, aby som ľuďom na seminároch ukazoval tú cestu k ich moci, ktorá je nad rámec obvyklosti a nevyvolával v nich zmätočnú nádej.

Teda. Či už lyžičku ohnúť dokážeme, alebo nie, nič to ešte nehovorí o tom, či sme v sebe opätovne odomkli svoj potenciál, ktorým nám umožňuje v interakcii so SILOU zmeniť svoj svet smerom, po ktorom túžime. Ale ak práve spoon bending je to jediné, čo Vám dáva zmysel a nádej, kľudne si ho ponechajte a používajte ako most k tomu, aby ste jedného dňa našli skutočnú moc, ktorá nie je o svaloch, ale o vedomom tvorcovi ako súčasti MAJESTÁTU, ktorý sa kedysi dávno rozhodol, že bude svetlo. 

Ďakujem Vám za Vašu pozornosť, priatelia.

Kristián Tino Beňo

P.S. Ak si prajete sa dozvedieť o tom všetko viac písomnou formou, dovoľujem si Vám dať do pozornosti ostatné články na tejto stránke.

A ak si prajete zažiť to, čo ja považujem za "kvantovanie", osobne, stačí navštíviť niektorý môj seminár, ktorých zoznam nájdete tiež na tejto stránke.